Len sa do ničoho nezapleť!

Autor: Jan Převrátil | 7.3.2015 o 15:11 | Karma článku: 7,61 | Prečítané:  1025x

Narodil som sa v 80-tych rokoch a okrem silného vzťahu k 80’s hudbe a účesom, som si z tohto obdobia odniesol životnú radu, ktorá ma dodnes prenasleduje: „dávaj si pozor, aby si sa do ničoho nezaplietol.“

Obaja moji rodičia sú bezúhonnými zástupcami strednej, nižšej strednej triedy, celý život boli zamestnaní a poctivo pracujúci ľudia. Otec, jeden z desaťtisícov povojnových stavebných inžinierov, matka sekretárka na strednej škole. Obaja štrngali kľúčami v 89-tom na SNPéčku, obaja verili v zmysel kupónovej privatizácie, obaja boli rozčarovaní z rozdelenia Československa. Mečiar bol u nás doma zosobnením zlodeja, Slota ukážkovým primitívom, Dzurinda nakoniec sklamaním a Radičová predčasne ukončenou nádejou. Toľko moje zázemie.

Moji rovesníci žili veľmi podobné životy. No, možno s menšími variáciami v politických preferenciách rodičov (naše priezvisko nás napríklad akosi prirodzene odstrihlo od davu roduverných, svojstojných Slovákov, ktorí sa objavili v 90-tych rokoch). V zásade sme ale všetci dostali rovnako – vrátane poučenia z nadpisu.

Tisíckrát som počul „dávaj si pozor, nikdy nevieš, čo za chumaja sa z neho vykľuje“. Párkrát sa rodičovské obavy samozrejme naplnili (inak by som dnes nevedel, ako vyzerá chumaj). A aj napriek tomu, že to bolo v drvivej väčšine prípadov zbytočné, kdesi vo vnútri vo mne prežila podozrievavosť, s ktorou sa pozerám na ľudí: priateľov, susedov, kolegov aj tých úplne neznámych.

Z perspektívy občana demokratického štátu vidím, aký strach a nedôvera musela medzi ľuďmi (aj medzi blízkymi) vzniknúť v 50-tych a potom neskôr v 70-tych rokoch. Snažím sa pochopiť, aké ťažké dnes musí byť prekonávať tento dobre naučený strach. Nikdy som nežil, na rozdiel od generácií ľudí predomnou, v strachu o život, lásku, stravu alebo strechu nad hlavou.

„Politika je špinavá vec. A aj v podnikaní natrafíš na strašných ľudí.“ Čítam o tom každý deň, a perspektíva nedôvery k ľuďom tomu určite nepomáha. Ako ale potom môžem od iných chcieť, aby robili môj život lepším, keď im nie som ochotný veriť? Ako chcem robiť biznis, keď mám všetkých svojich partnerov podozrievať?

Nie som naivný, ani netvrdím, že si človek nemá vyberať s kým áno a s kým nie. Ale nechcem, aby za mňa toto rozhodnutie urobil strach. Podľa mňa má zmysel vybrať si namiesto každodennej podozrievavosti dôveru v iných. Nie je to neopatrné a nebezpečné, naopak – je to najlepší spôsob, ako získať radosť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?