Opantať a opentať

Autor: Jan Převrátil | 5.3.2015 o 13:07 | Karma článku: 6,34 | Prečítané:  929x

Správanie finančných skupín vypovedá o našej kultúre rovnako ako to, že odvraciame zrak od bezdomovcov v električke.

Nie je to súhra nešťastných okolností, že sa na Slovensku dobre darí finančným skupinám a bezohľadným podnikateľom. Po 25 rokoch si môžeme konečne priznať, že za veľkú väčšinu toho, ako dnes žijeme, si môžeme sami. Nemôžeme sa viac ospravedlňovať dekádami komunizmu ani tisícročným národnostným útlakom.

Pred niekoľkými dňami sa Michal Meško z kníhkupectva Martinus verejne ohradil voči nečestnému správaniu Panta Rhei pri otváraní kníhkupectva v Trnave. K spoločnému vyhláseniu sa pridali desiatky ďalších z vydavateľského a knižného biznisu.

Pred niekoľkými mesiacmi sa vtedajšie vedenie redakcie SME spolu s desiatkami redaktorov rozhodlo založiť Denník N – kvôli vstupu Penty do vlastníckej štruktúry Petit Press. (Vďaka Fulmekovi sa na reálne ohrozenie nezávislosti denníka SME pozerám dnes už akosi triezvejšie ako vtedy, ale o tom inokedy.)

Obidva tieto odvážne činy spája individuálna túžba ich aktérov po spravodlivom a čestnom uplatnení. Nie, nenahovárajme si, že sa tu vynára náš univerzálny, spoločenský, kultúrne vybudovaný vzorec obrany slobody a spravodlivosti. Tu hovoríme o čine jednotlivcov, osôb, nie veľkých skupín alebo celkov: to, čo sa udialo, nie je „v nás ako spoločnosti“, je to „v nich ako ľuďoch“.

Aby bolo jasno. Verím, že odvážnych ľudí – bielych vrán, spravodlivých sudcov aj neúplatných lekárov – je na Slovensku veľa (predsalen, v telke to radi skresľujú). Dlhodobo ale zlyhávame v nadindividuálnom, inštitucionalizovanom odovzdávaní hodnôt slobody a zodpovednosti. Nenašli sme pre nich cestu v školstve, v cirkvi, v zamestnaní, v podnikaní a niekedy ani v rodine. Nenachádzame predstaviteľov spoločenskej elity, ktorí by ich verejne prezentovali aspoň symbolicky. Nevieme sa ujednotiť na spoločných hodnotových vzoroch našej minulosti.

Nie sme spoločnosťou, ktorej väčšina členov vedome zdieľa slobodu a zodpovednosť. Keby to tak bolo, neboli by pre nás títo Meškovia a Kostolní iba ostrovmi pozitívnej deviácie. Naopak, vnímali by sme ich ako hodenú rukavicu, výzvu pre seba samých, pre našu školu, cirkev, prácu, rodinu. Dožadovali by sme sa zodpovednosti v rozmeroch skupín a komunít, nie v desiatkach odvážnych jednotlivcov.

Priznajme si teda, že po 25 rokoch nie sme iba bezmocné obete, ale aj vďační konzumenti biznisu finančných a záujmových skupín, konšpiračných teórií a Putinovho retroboľševizmu. Že nám je vlastne jedno, či si knihu kúpime v Martinuse alebo v Panta Rhei. Priznajme si, že od bezdomovcov v električke radšej znechutene odvrátime zrak, ako by sme im pomohli nájsť domov a prácu. A priznajme si, že si ani tie Ficove istoty ešte celkom nezaslúžime.

Jedným dychom spolu s nadávaním na finančné skupiny, skorumpovanú vládu aj bezdomovcov v MHD by sme mali povedať, že sa nám nimi vlastne nechce zaoberať.

Je ale dobré vidieť tiež to, že na Slovensku pribúdajú aj príklady pozitívnej deviácie. Pred desiatimi rokmi by nám nenapadlo, že budeme mať desiatky podnikateľov so svetovým úspechom, ani to, že náš prezident bude nastavovať latku prezidentovania v strednej Európe. Buďme vďační, že sme toho súčasťou.

I keď to nie je bezbolestné a ide to pomaly, z vtáčej perspektívy sa celkom určite učíme.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?